Konsenzuálny algoritmus Proof-of-Stake a staking

Keďže kryptomeny vznikli ako alternatíva k tradičnému finančnému systému a naproti nemu fungujú decentralizovane a bez zásahu centrálnych autorít, pre overovanie transakcií a pridávanie nových blokov používajú blockchainové siete takzvané konsenzuálne algoritmy.

Konsenzuálny algoritmus je v tej najjednoduchšej rovine možné chápať ako súbor určitých pravidiel, ktorými sa riadia účastníci siete a na základe ktorých sa sieť udržiava bezpečná. V prípade blockchainových sietí dosiahnutie konsenzu znamená, že aspoň 51 % uzlov v sieti súhlasí s ďalším globálnym stavom siete.

Aj keď v priebehu rokov vzniklo obrovské množstvo alternatívnych prístupov ku konsenzuálnym algoritmom, v praxi sa v blockchainových sieťach najčastejšie používajú dva základné algoritmy – Proof-of-Work (PoW) a Proof-of-Stake (PoS).

Konsenzuálny algoritmus Proof-of-Stake je jednou z dvoch najpopulárnejších metód na dosiahnutie zhody o aktuálnom stave siete a je zároveň najčastejšie používanou alternatívou k Proof-of-Work, ktorá funguje na výrazne odlišnom princípe a eliminuje potrebu ťažiarov v sieti. 

PoS je vnímaný ako zelenšia a výrazne energeticky efektívnejší variant než PoW, pretože v prípade PoS sú ťažiari nahradení takzvanými validátormi, ktorí pre validáciu transakcií a blokov v sieti nepotrebujú drahé a energeticky náročné výpočtové zariadenia. S rastúcou kritikou verejnosti v oblasti ťažby a jej negatívnych dopadov na životné prostredie si tak PoS ako zelená alternatíva získava čoraz väčšiu pozornosť a náklonnosť širokej verejnosti.

Ako to funguje?

Model Proof-of-Stake umožňuje vlastníkom kryptomien fungujúcim na algoritme PoS vložiť (stakeovať) svoje mince a vytvárať si vlastné validačné uzly. Staking je teda proces, pri ktorom používateľ vkladá svoje mince do protokolu výmenou za možnosť podieľať sa na validácii blokov v sieti. S overovaním transakcií a produkciou nových blokov je spojená bloková odmena pozostávajúca z transakčných poplatkov a novo emitovaných mincí, ktorú validátor inkasuje v prípade zaradenia nasledujúceho bloku do blockchainu. Používateľ svojimi mincami vloženými do protokolu priamo ručí za správnosť a jedinečnosť transakcií. 

V prípade overovania blokov na PoS sú validátori vyberaní samotným protokolom. Pri väčšine blockchainových sietí však platí, že algoritmus vyberá validátorov zo skupiny uzlov náhodným spôsobom na základe kombinácie rôznych faktorov, ako je napríklad množstvo stakeovaných mincí či doba stakeovania.

Keď je blok pozostávajúci z transakcií pripravený na overenie a zaradenie do blockchainu, protokol PoS vyberie uzol validátora na kontrolu bloku. Validátor skontroluje, či sú transakcie v bloku správne a či niektoré mince neboli použité na útratu viac než raz. Ak je všetko v poriadku, validátor pridá blok do blockchainu a za svoju prácu získa odmenu v podobe blokovej odmeny. Ak však validátor navrhne pridanie bloku s nepresnými alebo podvodnými informáciami, ako trest za jeho nečestné konanie stratí časť alebo dokonca celý svoj vložený vklad.

Staking

Výška stakeovaného vkladu potrebného na to, aby sa používateľ mohol stať validátorom, je naprieč blockchainovými platformami odlišná. Napríklad, ak sa chce niekto stať validátorom v novej sieti Ethereum, musí mať k dispozícii až 32 ETH. V prípade siete Avalanche je to dokonca až 2000 AVAX. Okrem toho je však možné stakeovať aj ďalšie iné PoS mince, ako napríklad Cardano, Solana, Cosmos či Polkadot. Podmienky stakingu sú však u všetkých týchto sietí odlišné.

To je hlavným dôvodom, prečo väčšina, najmä menších používateľov, preferuje účasť v stakeovacích pooloch pred prevádzkovaním vlastného uzlu validátora. Používatelia môžu jednoducho delegovať nižší obnos mincí na staking pool, kde vlastník poolu prevádzkuje validačný uzol a do ktorého väčšia skupina ľudí združí svoje mince, aby spoločne zvýšila šancu vytvoriť nové bloky. 

Odmeny za vytvorenie nových blokov sú potom pomerovo rozdelené medzi účastníkov poolu, pričom majiteľ poolu si zväčša za prevádzku validačného uzla účtuje malý poplatok. Avšak, stakeovanie v skupinách eliminuje bariéry vstupu pre malých investorov a umožňuje im podieľať sa na validácii sieti a inkasovať za to odmeny bez toho, aby museli prevádzkovať svoj vlastný validačný uzol.

Staking je však často spojený s “obdobím vestovania“, teda s určitým časovým obdobím, počas ktorého sú kryptomeny zablokované a nie je ich možné odosielať ani s nimi vykonávať žiadne iné aktivity. Pred stakeovaním je preto dôležité preskúmať špecifické požiadavky a pravidlá stakingu pre každý projekt, do ktorého plánujete vložiť svoje prostriedky.

Výhody stakingu

Mnoho dlhodobých držiteľov kryptomien vníma staking ako obrovskú príležitosť, prostredníctvom ktorej môžu nechať svoje aktíva v tichosti pracovať a aj počas poklesov na trhu inkasovať odmeny v niektorých prípadoch až 5-10 % ročne.

Okrem toho, tým, že sa používateľ podieľa na stakeovaní, prispieva k bezpečnosti a efektívnosti blockchainových projektov. Používateľ tak priamo posilňuje sieť, ktorej tokeny vlastní a robí ju odolnejšou voči úmyselným útokom.