Monero – kryptomena zameraná na súkromie

V nasledujúcom blogu vám predstavíme ďalšie kryptoaktívum, ktorá je súčasťou nášho dynamického portfólia – Monero. Monero je decentralizovaná kryptomena, ktorá využíva okrem technológie blockchain aj ďalšie technológie zamerané na zvýšenie súkromia používateľov s cieľom dosiahnuť anonymitu transakcií. 

História Monera

Kryptomena Monero vznikla ako fork kryptomeny Bytecoin, prvej digitálnej meny, ktorej zdrojový kód bol napísaný pomocou technológie CryptoNote. Podstata CryptoNote spočíva v zoskupovaní viacerých verejných kľúčov v jednej transakcii, vďaka čomu nie je možné identifikovať, kto transakciu odoslal. Dodnes je táto technológia stavebným kameňom väčšiny existujúcich kryptomien zameraných na poskytovanie čo najvyššej úrovne súkromia. 

Bytecoin bol veľmi dobrým a inovatívnym pokusom o vytvorenie anonymnej kryptomeny, no viacero nedostatkov vrátane problémov s počiatočnou distribúciou mincí vytvorili okolo tohto projektu množstvo otázok a pochybností.

Práve nedostatky Bytecoinu boli vodou na mlyn pre skupinu vývojárov, ktorí sa v apríli 2014 rozhodli forkovať blockchain Bytecoinu a vytvoriť vlastnú menu, prvotne známu pod menom Bitmonero. Časom došlo k úprave názvu a obmene tímu stojaceho za touto kryptomenou a názov Bitmonero sa zjednodušil do jeho dnešnej podoby.

Zo siedmich vývojárov, ktorí sa podieľali na rozvoji tohto projektu, sa päť z nich rozhodlo, že svoju identitu zachovajú v tajnosti. Dodnes sú známi len dvaja vývojári z celej pracovnej skupiny – a to David Latapie a Riccardo Spagni, hlavný vývojar kryptomeny Monero.

Čo je Monero?

Monero je druh decentralizovanej kryptomeny s otvoreným zdrojovým kódom, ktorá bola postavená na princípoch neprepojiteľnosti a nevysledovateľnosti. Blockchainy kryptomien ako Bitcoin či Ethereum sú známe najmä tým, že sú verejné a transparentné. Transakcie na týchto blockchainoch môže sledovať prakticky ktokoľvek a odosielajúce a prijímajúce adresy môžu byť prepojené s identitou subjektov v reálnom svete.

Blockchain kryptomeny Monero je však zámerne nakonfigurovaný tak, aby bol nepriehľadný, čo zabezpečuje, že podrobnosti o transakciách, ako je totožnosť odosielateľa a prijímateľa či výška transakcie sú anonymné. Monero dosahuje svoje ciele týkajúce sa anonymity vďaka trom dôležitým technológiám: Stealth Addresses, Ring Signatures a rozšírením Ring CT.

Stealth Addresses

Stealth Addresses, alebo aj utajené adresy, sú neoddeliteľnou súčasťou bezpečnostného modulu blockchainu Monero. Technológia utajených adries umožňuje odosielateľovi prostriedkov vytvoriť náhodné jednorazové adresy pre každú transakciu v mene príjemcu. To znamená, že aj keď príjemca zverejní jednu prijímajúcu adresu, všetky budúce prichádzajúce platby pre príjemcu smerujú na samostatné a jedinečné adresy v blockchaine, ktoré nie je možné spätne prepojiť so zverejnenou adresou príjemcu, ani s adresami žiadnych iných transakcií. Technológia Stealth Addresses tak zabezpečuje, že len odosielateľ a prijímateľ vedia presne určiť, kam bola platba odoslaná.

V prípade uskutočňovania platieb prostredníctvom kryptomeny Monero má každý používateľ k dispozícii dva druhy kľúčov:

• kľúč súkromného zobrazenia (Private view key) – Tento kľúč sa používa na zobrazenie prichádzajúcich transakcií určených pre adresu príjemcu.
• kľúč súkromných výdavkov (Private spend key) – Tento kľúč sa používa na iniciáciu platieb.

Okrem toho disponuje každý používateľ vlastnou verejnou adresou, ktorá slúži na prijímanie platieb.

Ring Signature

Monero využíva technológiu kruhového podpisu Ring Signature na ochranu súkromia používateľa na vstupnej strane transakcie. Kruhový podpis je typ digitálneho podpisu, v ktorom je skupina možných podpisovateľov zlúčená, aby vytvorili jeden charakteristický podpis, ktorý môže autorizovať transakciu.

Jednou z bezpečnostných vlastností kruhového podpisu je, že nie je možné presne určiť, ktorý z kľúčov jednotlivých členov skupiny bol použitý na vytvorenie podpisu. V praxi to znamená, že transakciu podpísanú kruhovým podpisom podpísal jeden subjekt z určitej skupiny ľudí, no nikto však presne nevie určiť, kto to bol.

Platforma Monero používa na vygenerovanie kruhového podpisu kombináciu kľúčov účtu odosielateľa a spája ich s verejnými kľúčmi dostupnými na blockchaine. Vďaka tomu je kruhový podpis jedinečný a zároveň súkromný, pričom dokáže dokonale skryť identitu používateľa, pretože nie je možné presne určiť, ktorý kľúč zo skupiny kľúčov bol použitý na vytvorenie kruhového podpisu.

Ring CT

Ring CT, skratka pre Ring Confidential Transactions je technika, ktorá zabezpečuje maskovanie sumy transakcií na blockchaine Monero. Ide o jedno z vylepšení, ktoré bolo implementované do protokolu Monero v bloku #1220516 v januári 2017. Po septembri 2017 sa táto funkcia stala povinnou pre všetky transakcie v sieti.

Zameniteľnosť (Fungibility)

Zameniteľnosť je jednou z vlastností meny, v ktorej môžu byť dve menové jednotky nahradené jedna za druhú. Ak je mená zameniteľná, znamená to, že dve jednotky tej istej meny sa môžu navzájom substituovať. Najjednoduchším príkladom pre vysvetlenie funkcie zameniteľnosti je zlato. Zlato je možné veľmi jednoducho a efektívne substituovať, pretože 1 trójska unca zlata rovnakej kvality má rovnakú hodnotu ako ďalšia, iná trójska unca zlata rovnakej kvality.

Natívna mena siete Monero s označením XMR je zameniteľná vďaka anonymnej povahe, ktorá neposkytuje žiadny spôsob, ako navzájom prepojiť transakcie ani sledovať históriu konkrétnej menovej jednotky XMR. V praxi to znamená, že jedno XMR je identické s ktorýmkoľvek iným XMR v sieti.

Zameniteľnosť je výhodou, ktorú má Monero oproti Bitcoinu a takmer každej inej kryptomene s verejným a transparentným blockchainom. Napríklad, v prípade bitcoinového blockchainu je možné pre každý jeden BTC spätne dohľadať všetky uskutočnené transakcie až do momentu vzniku konkrétneho BTC (do takzvanej coinbase transakcie). Coinbase transakcia je špeciálny typ transakcie, ktorá je súčasťou každého vyťaženého bloku a reprezentuje blokovú odmenu odoslanú pre ťažiara, ktorému sa podarilo vyťažiť konkrétny blok.

Spätná dohľadateľnosť transakcií na bitcoinovom blockchaine spôsobuje, že ak bol určitý BTC použitý pri nelegálnych aktivitách, tento fakt bude na blockchaine zaznamenaný už naveky. Keďže bitocoinový blockchain nedisponuje dostatočnou zastupiteľnosťou, znamená to, že napríklad niektoré firmy alebo podniky sa môžu vyhýbať akceptovaniu BTC, ktoré sú spojené s nelegálnou činnosťou. Už v súčasnosti niektoré veľké bitcoinové spoločnosti pozastavujú alebo blokujú účty, ktoré prijali BTC používané v online hazardných hrách či v iných neprijateľných aktivitách.

Monero bol vytvorený špeciálne na riešenie problému sledovateľnosti a zameniteľnosti. Tým, že má Monero úplne súkromné ​​transakcie, je skutočne zastupiteľné a žiadne XMR nemôžu byť zaradené na čiernu listinu. To znamená, že obchodníci a jednotlivci, ktorí akceptujú Monero, sa nemusia obávať, že prijímajú menové jednotky, ktoré by boli označené ako jednotky pochádzajúce z nelegálnej činnosti.

Konsenzuálny algoritmus

Tak ako všetky ostatné kryptomeny, aj Monero sa v priebehu rokov neustále vyvíjalo a zlepšovalo, hlavne vďaka prínosom a inováciám svojej komunity. Spočiatku Monero používalo algoritmus CryptoNight PoW. V decembri 2019 však na blockchaine Monera prebehol hard fork zabezpečujúci implementáciu nového algoritmu RandomX, ktorý natrvalo odstránil podporu ASIC (integrovaný obvod pre špecifické použitie) a nahradil ju podporou CPU (centrálna procesorová jednotka). Išlo vôbec o prvú zmenu konsenzuálneho algoritmu na blockchaine Monero od vzniku Genesis bloku.

RandomX je nový druh algoritmu typu Proof-of-Work (PoW), ktorý je navrhnutý tak, aby bol odolný voči ASIC, a to pomocou spúšťania náhodného kódu a pamäťovo náročných techník, aby zabránil špecializovanému ťažobnému hardvéru ovládnuť sieť. Pretože RandomX je optimalizovaný pre univerzálne CPU, sieť sa tak stala ešte viac decentralizovanou a vyváženejšou v distribúcii nových blokových odmien.

Zaujímavosťou pri kryptomene Monero je dynamická veľkosť bloku. Zatiaľ čo má väčšina kryptomien vrátane Bitcoinu pevne stanovený limit veľkosti bloku, limit veľkosti blokov v sieti Monero sa dynamicky upravuje na základe aktuálneho transakčného dopytu. V prípade, že je dopyt po transakciách v sieti nízky, povolená veľkosť bloku sa dynamicky znižuje. Podobne to platí aj v opačnej situácii, kedy sa pri vysokom dopyte po transakciách limit veľkosti blokov zvyšuje. Veľkosť bloku sa vypočíta tak, že sa berie do úvahy medián 100 predchádzajúcich blokov (pričom každý blok je vyťažený v priemere za dve minúty a maximálna veľkosť bloku môže byť dvojnásobok strednej hodnoty veľkosti posledných 100 blokov (2*M100)). Ťažiari môžu síce produkovať bloky, ktorých veľkosť presahuje limit veľkosti bloku, avšak budú potrestaní zníženou blokovou odmenou.

Výzvy týkajúce sa Monera

Hoci je súkromie, decentralizácia a anonymita presne to, po čom sa obzerá množstvo používateľov širšej krypto komunity, tieto vlastnosti so sebou prinášajú aj viaceré výzvy.

Funkcie nevysledovateľnosti a ochrany súkromia napríklad umožňujú použitie Monera na pochybné účely a na pochybných trhoch vrátane trhov s drogami či hazardnými hrami. To je jeden z dôvodov, prečo trhy, ktoré boli a sú populárne na Dark webe, často používajú na uskutočňovanie obchodov práve kryptomenu Monero. 

Okrem toho sa Monero v minulosti stalo terčom kritiky aj kvôli útokom hackerov, ktorí vytvorili škodlivý softvér infikujúci počítače po celom svete. Tento softvér ťažil na cudzích počítačoch kryptomenu Monero a odosielal ju do Severnej Kórey. Pomocou XMR a jeho anonymnej povahe sa potom Severná Kórea snažila obchádzať obchodné sankcie uvalené na krajinu.

S rastúcim záujmom o reguláciu kryptomien zo strany vládnych a regulačných orgánov sa však práve Monero môže stať kryptomenou, ktorá bude vďaka svojej anonymnej povahe a nevystopovateľnosti vzbudzovať záujem investorov po celom svete.