Bitcoin prešiel halvingom, čo bude ďalej?

Keď holandský analytik známy pod pseudonymom Plan B uverejnil prvý článok, v ktorom odvodil ceny Bitcoinu z relatívnej vzácnosti, spustil tým búrlivé diskusie. Dokonca aj veľkí fanúšikovia Bitcoinu sa zdráhali akceptovať tento model, hoci jeho štatistická významnosť bola (stále je) veľmi vysoká. Otázka, ktorú si kládli bola: ako môže cena Bitcoinu závisieť len od ponuky? Veď, ak by ho nikto nekupoval, jednoducho by išiel k nule. S tým sa naozaj nedá nesúhlasiť.

Áno, ale…

V poslednom článku Plan B skúma do hĺbky platnosť svojho modelu aj pre zlato a striebro a ukazuje silnú všeobecnú koreláciu medzi relatívnou vzácnosťou a veľkosťou trhu s týmito statkami. Okrem toho skúma tzv. fázové zmeny vo vývoji Bitcoinu. Táto myšlienka ma nadchla, a rozhodol som sa ju ďalej preskúmať.

Čo sú to tie fázové zmeny?

Predstavme si, že nevieme nič o vlastnostiach vody. Ak by sme ochladzovali vodu, tak istý čas ostáva zdanlivo nezmenená, no v určitom momente prichádza k zásadnej zmene a voda sa mení na ľad. Fázové prechody sú náhle zmeny, ktoré pre neznalého pozorovateľa prichádzajú úplne nečakane, ale v skutočnosti sú zákonité. Podobnú situáciu (fázovú zmenu) sme mohli pozorovať aj pri technológiach. Mobilný telefón bol najprv technickou hračkou, potom luxusným nástrojom pre podnikateľov a nakoniec zmenil celý svet. Jeho užitočnosť totiž rástla s druhou mocninou počtu používateľov a skokovo sa tým menila jeho využiteľnosť. Poďme však naspäť k Bitcoinu.

Fáza 1: Experiment

Na začiatku bol Bitcoin experimentom úzkej skupiny odborníkov na šifrovanie. Technológia blockchainu ukazovala, že dokáže zabezpečiť základné peňažné vlastnosti: nezmeniteľnosť a vzácnosť zúčtovacej jednotky. Do tohto experimentu sa pridávali ďalší a ďalší odborníci. Vedeli si medzi sebou posielať dôveryhodné transakcie bez bankového systému v pozadí. Známym momentom tejto epochy je nákup 2 kusov pizze za 10 000 Bitcoinov v roku 2010. Vznikali prvé burzy, na ktorých bolo možné Bitcoin kúpiť alebo predať za tradičné peniaze a tak vznikala konvertibilita a rástol počet používateľov.

Fáza 2: Platobná metóda

Postupný nárast konvertibility a veľkosti Bitcoinovej komunity viedol k fázovej zmene. Z Bitcoinu sa stala naozajstná platobná metóda použiteľná pre transfer prostriedkov po celom svete rádovo v sekundách a so zanedbateľnými nákladmi. Píše sa rok 2012 a cena jedného Bitcoinu sa medzitým vyšplhala z pár centov na 5 EUR. To je nárast v tisíckach percent. Sieť ťažiarov je už dostatočne decentralizovaná, takže je možné i veľké transakcie prijímať bezpečne. Burzy vznikajú ako huby po daždi, registrácia je extrémne jednoduchá, vznikajú prvé platobné brány pre eshopy, prvé užívateľsky príjemnejšie aplikácie, peňaženky a pod.

Fáza 3: Úložisko hodnoty (digitálne zlato)

Halving v roku 2012 odštartoval postupný prerod vo vnímaní Bitcoinu ako alternatívnej platobnej metódy na „úložisko hodnoty“. Cena prudko rástla a prvýkrát prekročila 1 000 USD. Tu už Bitcoin nehral len rolu platobnej metódy, ale začalo sa rozrastať hnutie „hodlerov“, teda tých, ktorí Bitcoin kupujú a dlhodobo držia s víziou, že Bitcoin sa dostane až do fáze č. 6 (pozri nižšie). Stal sa teda dlhodobým úložiskom hodnoty pre tých, ktorí chápali jeho potenciál.

Fáza 4: Alternatívny investičný nástroj

Halving v roku 2016 zastihol Bitcoin s vybudovaným odvetvím profesionálnych ťažiarov, s prvými vyjadreniami regulačných autorít a úradov vo svete, so zabehanými burzami a širokou sieťou hodlerov. Jeho kód bol mnohokrát zdokonalený celosvetovou komunitou. Halving odštartoval trvalé obdobie cenového rastu, ktorý nakoniec prešiel do mánie a cena sa vyšplhala zo 600 USD k 20 000 USD za Bitcoin.

Na to bolo potrebné zapojenie celosvetovej verejnosti. Bublina samozrejme spľasla, ale cena sa stabilizovala niekde v strede, presne ako pri predchádzajúcom halvingu. V ekosystéme bolo zrazu množstvo ďalších aktérov a prvkov: traderi, brokeri, cenné papiere, start-upy.

Najdôležitejší pre prechod do tejto fázy bol vývoj právnej regulácie a technológie pre inštitucionálnu držbu. Bitcoin je totiž postavený ako majetok na doručiteľa (podobne ako hotovosť), čo pre firemné procesy nie je príliš dobré. Prípadné útoky hekerov môžu byť pre inštitúciu zásadná hrozba. Vznikajú preto špeciálne riešenia pre procesnú správu kryptomien (BitGO, Ledger a pod.) a niektoré, najmä americké, inštitúcie ho nakupujú.

Čo bude ďalej? Zahrám sa na veštca a pokúsim sa predostrieť moju víziu.

Fáza 5: Bežný investičný nástroj

Od tohto roku začínajú nemecké banky ponúkať služby súvisiace s kryptomenami. Jedna z najväčších amerických bánk JP Morgan po dlhoročnom odmietaní otvára účty burzám Coinbase a Gemini. Vznikajú komplexné a veľmi sofistikované systémy pre bankovú správu kryptomien. Hlavnou črtou Bitcoinu je to, že si ho vie človek spravovať sám, inštitúcie však spravujú mnohonásobne viac prostriedkov ako jednotlivci. Ich vstup do Bitcoinu je nevyhnutný pre jeho integráciu s existujúcim finančným systémom. Sieť ťažiarov je už natoľko rozsiahla, že ani útok štátnych aktérov by Bitcoin nepoložil. Stala sa z neho reálna globálna mena, nezávislá od štátov.

Jeho obrovskou výhodou je nemožnosť rozmnožiť ho, a vybudovaná decentralizovaná infraštruktúra. Každý halving jeho vzácnosť ešte zvyšuje. Pri súčasnom tempe tlačenia peňazí a za predpokladu, že právna regulácia a technológia správy je dostatočne dotiahnutá, budú aj veľké investičné domy ukladať časť svojho portfólia do Bitcoinu. Tým vzniká nová vrstva hodlerov, ktorá mnohonásobne kapitálovo prevyšuje komunitu fyzických osôb samotných. V tejto fáze už nie je nerozumné očakávať ceny Bitcoinu v stovkách tisíc EUR.

Fáza 6: Jedna z globálnych rezervných mien

Akonáhle bude Bitcoin bežnou súčasťou investičných portfólií, jeho denná volatilita sa výrazne zníži. V tomto bode sa vynorí otázka jeho vhodnosti pre zúčtovanie medzi štátmi samotnými. Je to logické vyústenie jeho príbehu. Každý, kto sa snaží ukladať nejakú hodnotu, preferuje tvrdé peniaze pred inflačnými. Keďže štáty navzájom súťažia v znehodnocovaní a manipulovaní svojich mien, vo finále budú tiež od svojich partnerov preferovať Bitcoin. Jeho jednotková cena sa môže pohybovať v miliónoch.

Prihlásiť sa do profilu

Riziká

Aby to nevyznelo ako hotová vec, zdôrazňujem, že sú tu riziká. Tie, ktoré si vieme predstaviť, ale predovšetkým také, ktoré nepoznáme. Celý predostretý scenár je realistický za predpokladu, že neexistuje neznáme riziko, ktoré by cestu Bitcoinu ohrozilo. Jedným z príkladov môže byť nový boj o Bitcoin, ktorý by vyústil do hard forku, a najväčšie burzy by sa pod geopolitickými tlakmi nedohodli, ktorý z dvoch reťazcov budú ako „Bitcoin“ označovať.

Prípadne sa môže stále objaviť nejaká neznáma slabina pri zavádzaní ochrany pred kvantovými počítačmi.

Ďalším rizikom môže byť vznik novej kryptomeny, ktorá bude vo finále rovnako decentralizovaná, ale pri zrode ju podporia štáty a bankový sektor. Takáto kryptomena, s puncom oficiálnosti, by mohla Bitcoin odsunúť na druhé miesto a neskôr na vedľajšiu koľaj. Aj v takom prípade by som však čakal dlhodobý rast ceny, len s určitými limitmi. Osobne však neverím, že sa štáty v tomto smere na niečom dohodnú a Bitcoin sa nakoniec zrejme ukáže ako vhodná neutrálna pôda.

Bitcoin vs. ostatné kryptomeny

Ostatné kryptomeny sú zatiaľ skôr v prvej a druhej fáze. Ich prítomnosť vo Fumbi portfóliu môžeme vnímať ako zaistenie proti neznámym rizikám, ktoré by mohli ohroziť postavenie Bitcoinu. Pretože neprešli fázou prechodu z „alternatívnej platobnej metódy“ do fázy „úložiska hodnoty“, ich trhová hodnota skôr závisí od počtu používateľov a transakcií, než od ich relatívnej vzácnosti. Tým, že sa často obchodujú v Bitcoine, ich cena navyše rastie i klesá s ním.

Bitcoin sa však už riadi skôr logikou trhov s úložiskom hodnoty ako je zlato a striebro, kde S2F model od Plan B (neskôr verifikovaný Bavorskou Landesbank a ďalšími) štatisticky sedí. Verím, že toto vysvetlenie je akceptovateľné aj pre ľudí, ktorí zdôrazňujú úlohu dopytu pre Bitcoin a nevedia si nájsť cestu k modelom, ktoré jeho cenu odvodzujú výlučne od vzácnosti.

Prihlásiť sa do profilu

Hodleri a mechanizmus ceny

Na záver ešte vysvetlenie k rastúcemu cenovému trendu, ktorý zrejme môže zastaviť iba zásadný neznámy faktor. Prvýkrát sa tento príbeh objavil pri kovoch (zlato, striebro) a dejiny ho doposiaľ verifikovali. Ak si za zúčtovaciu jednotku zvolíme niečo, čo je dostatočne trvácne a vzácne (teda nie napríklad tulipány), postupne hodnota jednotky rastie až sa nakoniec stabilizuje. Dôvod je ten, že zásoba sa postupne presúva do rúk silných a dlhodobých držiteľov, ktorí predávajú len zlomky toho, čo naakumulujú. V určitom momente majú držitelia úplnú moc nad cenou, nová produkcia (ťažiari) má len zanedbateľný vplyv.

Ak si teda držitelia nechcú píliť konár pod sebou, nebudú svoj naakumolovaný majetok vypredávať a spôsobovať tak špirálu smrti. Táto logika sa týka aj dolára ako rezervnej meny: asi žiadna krajina, ktorá drží veľké zásoby dolárov nie je nadšená, že americký FED ich ide dotlačiť niekoľko triliónov. Ak by však tieto krajiny reagovali výpredajom, znehodnocovali by svoj desaťročia budovaný majetok. FED si je toho samozrejme vedomý a svoje postavenie využíva do krajnosti. Ak sa jeho monetárnu politiku snaží kopírovať Turecko – nuž dopad je úplne iný.

Vstup inštitúcií na spotový trh s Bitcoinom prináša ďalšiu vrstvu „hodlerov“, ktorí budú cenu hnať nahor a stabilizovať ju nízkym predajom. Držať časť majetku v niečom, čo nedokáže žiaden úrad znehodnotiť, je v súčasnosti veľkým lákadlom.

„Hodleri“ spoločne vytvárajú budúceho „decentralizovaného regulátora“ Bitcoinu. Ak pôjde cena príliš vysoko voči ich domácej štátnej mene, jednoducho časť zásob odpredajú s vysokým ziskom, ak bude naopak nízko, opätovne dokúpia. Rozhodne však nepodporia špirálový zosun ceny. Hlavným dôvodom rastu a neskoršej stabilizácie ceny Bitcoinu bude to, čo jeho príbeh začalo: nezmeniteľnosť a vzácnosť zúčtovacej jednotky. Nárast konvertibility, likvidity, rozvoj právnej regulácie a technológie spravovania boli však nevyhnutné podmienky, ktoré hodlerom umožnili túto snehovú guľu spustiť

Fumbi vzniklo preto, aby všetci mali možnosť zaradiť sa k dlhodobým držiteľom Bitcoinu. Navyše však ponúka zaistenie voči možným šokom, ktoré môžu vyústiť do jeho predbehnutia inými kryptomenami. To sa možno nejaví príliš pravdepodobné v krátkom čase, ale pri investovaní (najmä vyšších súm) je rozhodne dôležité s tým počítať a nedávať si „všetky vajíčka do jedného košíka“.

Prihlásiť sa do profilu