Čo je inflácia a aký je jej vplyv na kúpnu silu peňazí?

back
Zaujímavosti
2. augusta 2022  • clock 7 min •  Daniel Mitrovsky

Čo je inflácia a aký je jej vplyv na kúpnu silu peňazí?

V televízii, rádiách či po internete sa v posledných mesiacoch čoraz častejšie skloňuje pojem inflácia. Mnoho ekonomických subjektov však v skutočnosti nemá predstavu o tom, čo je inflácia, ako a prečo vzniká, či ako je ju možné merať. Nasledujúci blog vás prevedie všetkým dôležitým, čo je potrebné o inflácii vedieť, vrátane toho, ako sa pred ňou môžeme chrániť.

Čo je inflácia?

Infláciu môžeme charakterizovať ako znižovanie kúpnej sily peňazí v čase. V praxi však nejde o to, že by konkrétna papierová bankovka alebo minca zmenila svoju číselnú hodnotu, ktorá je na nej vyrazená. Inflácia sa prejavuje rastom cenovej hladiny v ekonomike, teda rastom cien jednotlivých tovarov a služieb.

Práve inflácia spôsobuje to, na čo sa v súčasnej neľahkej ekonomickej situácii sťažuje väčšina obyvateľstva – že za rovnaké množstvo peňazí je možné kúpiť si menej tovarov, než tomu bolo napríklad pred rokom.

Keď mena stráca svoju kúpnu silu, v ekonomike sa kupuje za rovnaké množstvo peňazí čoraz menej tovarov a služieb, pretože bežné výdavky obyvateľstva rastú a obyvatelia si môžu dovoliť kúpiť menej a menej statkov. Pokles spotreby zo strany domácností tak v konečnom dôsledku vedie k spomaleniu ekonomického rastu. Miera inflácie sa štandardne uvádza ako medziročná zmena v percentách. Napríklad, ak máte na účte 50 000 € a inflácia v krajine je 10 %, reálna kúpna sila vašich peňazí bude o rok len 45 000 €.

Príčiny vzniku inflácie

Aj keď je problematika inflácie veľmi komplexná a komplikovaná, existuje niekoľko základných príčin jej vzniku.

Hlavnou a najbežnejšou príčinou je zvyšovanie množstva peňazí v obehu. To sa deje prostredníctvom expanzívnej monetárnej politiky, prostredníctvom ktorej centrálne banky emitujú do obehu nové a lacné peniaze, zvyčajne s cieľom podporiť a dlhodobo udržať ekonomický rast. Expanzívna menová politika sa najčastejšie vykonáva cez:

  • Znižovanie úrokových sadzieb – Znižovanie základnej úrokovej sadzby spôsobuje, že peniaze sa vo svojej podstate stávajú lacnejšími. Komerčné banky na pokles základnej sadzby reagujú znižovaním úrokových sadzieb na hypotékach a úveroch, vďaka čomu sa peniaze stávajú dostupnejšími pre bežných obyvateľov. Znižovanie úrokových sadzieb zároveň stimuluje spotrebu obyvateľstva.
  • Kvantitatívne uvoľňovanie – Kvantitatívne uvoľňovanie je jedným z monetárnych nástrojov centrálnych bánk, prostredníctvom ktorého centrálna banka nakupuje rôzne aktíva (akcie, dlhopisy alebo iné cenné papiere) od vlády alebo od iných komerčných bánk výmenou za hotovosť. Tieto nové peniaze použité na nákup aktív však nie sú ničím kryté, čo znamená, že ide o emisiu peňazí prakticky “z ničoho”.

Okrem toho však existujú aj viaceré iné príčiny vzniku inflácie, na základe ktorých delíme infláciu do dvoch nasledujúcich kategórií:

  • Dopytová inflácia
  • Nákladová inflácia
  • Vstavaná inflácia

Zdroj: Intuit

Dopytová inflácia

Dopytová inflácia je druhom inflácie, ktorá vzniká, ak je celkový dopyt ekonomiky po tovaroch a službách vyšší než je produkcia (výstup) danej ekonomiky. Zo vzťahu dopytu a ponuky platí, že ak dopyt po tovaroch a službách prevyšuje ich ponuku, prejaví sa to zvyčajne v raste cien.

Aby to bolo jednoduchšie, predstavme si to na modelovom príklade. V malom mestečku, v ktorom žije 8000 obyvateľov, dokáže miestna mliekareň denne vyprodukovať 500 litrov mlieka. Mliekarni sa každý deň podarí predať všetko vyprodukované mlieko, a tak všetko funguje ako má. Začiatkom leta sa však v mestečku otvorí nová súkromná obytná štvrť a mestečku pribudne až 2000 nových obyvateľov.

S prírastkom obyvateľstva dochádza aj k prirodzenému rastu dopytu po mlieku. Mliekareň však denne produkuje maximálne množstvo mlieka a nedokáže viac zvýšiť svoje výrobné kapacity. Mliekareň by mohla postaviť novú halu na spracovanie mlieka a nakúpiť ďalší dobytok, no bude si to vyžadovať určitý čas.

Dovtedy však platí, že v mestečku je oveľa viac záujemcov o mlieko, než je jeho reálna ponuka. Niektorí obyvatelia tak budú ochotní zaplatiť za to, aby mlieko dostali, viac. To znamená, že mliekareň prirodzene zvýši cenu mlieka.

Od tejto mliekarne však odoberajú mlieko aj iní výrobcovia syrov, masiel či jogurtov. Zvýšená cena mlieka sa tak premietne aj do rastu cien ďalších produktov.

Nákladová inflácia

Nákladová inflácia je druh inflácie, ktorá vzniká z dôvodu rastu cien vstupov potrebných na výrobu či distribúciu rôznych tovarov a služieb. Ak rastú ceny vstupov potrebných na výrobu, rast nákladov pre podniky sa premietne v predajnej cene produktov pre konečného spotrebiteľa.

Pre pochopenie nákladovej inflácie môžeme použiť predchádzajúci model. Mliekareň, ktorá produkuje denne 500 litrov mlieka pre malé mestečko funguje prakticky bez problémov a každý deň predá všetko vyprodukované mlieko.

Pod vplyvom vojny v susednej krajine ako aj vplyvom slabej úrody však mliekarni vzrastú náklady súvisiace s elektrickou energiou a s cenou krmív, čo znamená, že produkcia mlieka bude podliehať vyšším výrobným nákladom. Dodatočné náklady na produkciu mlieka sa tak premietnu do predajnej ceny pre spotrebiteľov.

Vstavaná inflácia

Vstavaná inflácia je druh inflácie, ktorá priamo súvisí s očakávaniami zamestnancov, ktorí si myslia, že súčasná miera inflácie bude pretrvávať aj v budúcnosti. Ak dôjde k rastu cien tovarov a služieb, zamestnanci očakávajú podobný rast cien aj v budúcich obdobiach, a preto požadujú ekvivalentné navýšenie miezd, aby si udržali svoju životnú úroveň.

Zvýšenie miezd pre zamestnancov má však za následok rast vstupných nákladov pre podniky, čo sa následne prejaví len v opätovnom raste cien tovarov a služieb – čím vzniká efekt špirály. Vstavaná inflácia však nevzniká sama od seba, zvyčajne je výrazným spôsobom ovplyvňovaná dopytovou a nákladovou infláciou.

Meranie inflácie

Infláciu je možné merať v závislosti od toho, aká široká škála tovarov a služieb má byť súčasťou indexu určeného na meranie inflácie. V praxi sa na meranie inflácie najčastejšie používajú:

Index spotrebiteľských cien (CPI) 

Najčastejšie sa v praxi na meranie inflácie používa CPI index. Od januára 2022 sa vývoj indexu spotrebiteľských cien zisťuje na univerzálnom spotrebnom koši pozostávajúcom zo 738 tovarov a služieb, ktoré sú rozdelené do dvanástich divízií klasifikácie COICOP (Classification of Individual Consumption by Purpose) a ktoré tvoria významnú časť celkových výdavkov obyvateľstva. Jednotlivé divízie sa medzi sebou rozlišujú nielen počtom sledovaných produktov v divízii, ale aj váhami. CPI index síce neposkytuje tak komplexné dáta, ako napríklad Deflátor HDP, no je prostredníctvom neho možné merať presnejšie dopady inflácie na spotrebiteľov na mesačnej báze.

Štruktúra spotrebiteľského koša na Slovensku vyzerá nasledovne:


Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Deflátor HDP

Deflátor HDP sa považuje za najkomplexnejší cenový index, prostredníctvom ktorého je možné merať infláciu. Na rozdiel od CPI indexu deflátor nie je tvorený spotrebiteľským košom vybraných tovarov a služieb, ale zohľadňuje cenové zmeny všetkých statkov v ekonomike. Prostredníctvom deflátora sa zvyčajne meria inflácia len kvartálne, pričom na určenie dopadu inflácie na spotrebiteľov či výrobcov je korektnejšie použiť CPI index alebo Index cien priemyselných výrobcov. Avšak platí, že trendy cenového deflátora HDP sú zvyčajne podobné trendom meraným prostredníctvom CPI.

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) vznikol na základe požiadaviek Európskej rady na porovnanie inflácie medzi krajinami Európskej únie a eurozóny. Prostredníctvom tohto indexu je možné sledovať zmenu cien a tovarov medzi členskými krajinami únie a eurozóny, pričom jednotlivé krajiny používajú rovnakú metodiku pre meranie inflácie, čo znamená, že infláciu v jednej krajine je možné efektívne porovnávať s infláciou v inej krajine.

Graf: Inflácia meraná prostredníctvom CPI v Spojených štátoch dosiahla svoje maximum za posledných 40 rokov.

Zdroj: Bureau of Labor Statistics

Ako bojovať proti inflácii?

V situáciách keď sa miera inflácie vymyká spod kontroly je potrebné zaviesť prísne a najmä efektívne opatrenia, ktoré zabránia ďalšiemu znehodnocovaniu peňazí. Centrálne banky v krajinách po celom svete používajú na riešenie inflácie nasledujúce opatrenia:

  • Zvyšovanie úrokových sadzieb – Zvyšovaním základných úrokových sadzieb centrálne banky dosiahnu efekt toho, že sa peniaze stávajú drahšími a menej dostupnými. Na zvýšenie základnej sadzby reagujú aj komerčné banky, ktoré si od centrálnych bánk požičiavajú “drahšie” peniaze, a to premietnu do úrokových sadzieb na úveroch a hypotékach. Úvery sa tak stávajú menej atraktívnymi pre spotrebiteľov, čo sa však na druhej strane môže odraziť v poklese spotreby a dopytu po tovaroch a službách. Pri zvyšovaní úrokových sadzieb naopak rastie záujem o sporenia či termínované vklady, pretože sadzby na týchto produktoch zvyknú rásť.

  • Kvantitatívne sprísňovanie – Ide o opak kvantitatívneho uvoľňovania. Pri kvantitatívnom sprísňovaní dochádza k znižovaniu súvahy centrálnych bánk, a teda k odpredaju častí aktív nakúpených počas kvantitatívneho uvoľňovania.

  • Úprava fiškálnej politiky – Jedna z alternatív, ktorá sa však častokrát stretáva s odporom zo strany obyvateľstva. Môže sa týkať napríklad zvýšenia dane z príjmov.

Ako sa chrániť pred infláciou?

Peniaze, ktoré necháte len tak nečinne ležať na svojom bankovom účte či doma pod vankúšom pod vplyvom inflácie strácajú svoju kúpnu silu. Najefektívnejším spôsobom, ako ochrániť svoje prostriedky pred infláciou je investovanie.

Investovanie je však veľmi všeobecný pojem. Investovanie zahŕňa možnosť vložiť svoje peňažné prostriedky do rôznych tried aktív, ktoré sa zvyčajne medzi sebou odlišujú úrovňou podstúpeného rizika. Je dôležité poznamenať, že ak chce investor investovať efektívne, je dôležité, aby bol jeho výnos vyšší ako je miera inflácie. V aktuálnej situácii, kedy inflácia atakuje dvojciferné hodnoty však nie je jednoduché nájsť aktíva, ktoré dokážu investorom generovať dvojciferný výnos.

Podľa mnohých odborníkov je najlepšou ochranou voči inflácii zlato, poprípade rôzne alternatívne investície – víno, ropa, nehnuteľnosti či kryptomeny.

Zlato sa vďaka svojmu obmedzenému množstvu na strane ponuky historicky ukázalo ako efektívny nástroj pre uchovanie hodnoty v čase. Podobnými vlastnosťami disponuje aj najsilnejšia kryptomena Bitcoin, ktorá má však na rozdiel od zlata presne známe konečné množstvo v obehu. S Bitcoinom je navyše možné obchodovať 24/7, zatiaľ čo tradičné zlato je možné obchodovať len počas obchodných dní.

Esenciálnym spojením týchto dvoch produktov je efektívny protiinflačný nástroj s názvom Fumbi Bitcoin a Zlato, ktorý v sebe na jednej strane spája dlhoročnú stabilitu reálneho zlata a obrovský technologický a rastový potenciál Bitcoinu. V uplynulom roku dosiahol tento produkt výkonnosť až 34 %, čím dokázal dokonale ochrániť prostriedky našich používateľov pred infláciou.

Investuje do produktu Fumbi Bitcoin a Zlato aj vy, začať môžete už so sumou od 50 €.

INVESTOVAŤ VO FUMBI

Avatar photo

Daniel Mitrovsky

Autor

linkedin
Zdieľaj spolu s ostatnými
Odporúčame

Ďalšie články s Fumbi