Otvorený list poslancom NR SR k daňovo-odvodovej záťaži kryptomien

Bratislava, 7.11.2022

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

Už onedlho budete mať možnosť pomôcť Slovensku stať sa technologickým a investičným centrom budúcnosti. Legislatíva na Slovensku je v súčasnosti nastavená tak, že pôsobí nepriaznivo na rozvoj kryptomien a technológie blockchainu, ako aj na výber daní. V skutočnosti patríme ku krajinám s najhoršie nastavenou daňovo-odvodovou legislatívou na svete. Súčasný stav bráni rozvoju tohto odvetvia, využívaniu nových technologických možností občanmi a podporuje odliv mozgov, pričom reálny výber daní je veľmi nízky. A to nie je v súlade s tým, že všetci chceme, aby bolo Slovensko modernou a vyspelou krajinou. Práve Vy máte teraz v rukách moc zmeniť to a zlepšiť podmienky na Slovensku aj v tejto oblasti.

Obraciame sa na Vás so žiadosťou o to, aby ste podporili legislatívne návrhy za prijateľnejšie daňovo-odvodové zaťaženie kryptomien. Vďaka týmto návrhom sa bude môcť rozvíjať technológia blockchainu a využívanie kryptomien na technologické, transakčné i investičné účely. Rovnako ako sa rozvíja v súčasnosti v celom vyspelom svete. Na Slovensku máme veľké množstvo talentov v tejto oblasti, avšak kvoli drakonickej legislatíve odchádzajú do zahraničia a zakladajú svoje firmy a projekty práve tam. Predložené návrhy majú potenciál situáciu otočiť a spraviť zo Slovenska technologické a investičné centrum blockchainovej technológie v svetovom meradle a zároveň zvýšiť reálny výber daní.

Súčasná daňovo-odvodová legislatíva v oblasti kryptomien je na Slovensku už dlhší čas ostro diskutovanou témou. Za posledných 5 rokov stúpol záujem Slovákov o kryptomeny zásadným spôsobom. Podľa prieskumu Národnej Banky Slovenska z roku 2021, viac než 84% respondentov pozná kryptomeny alebo Bitcoin, a z nich sa až polovica nazdáva, že sa jedná o budúcnosť online platieb a zároveň o investičnú príležitosť. Viac než 60% ľudí nevylučuje nákup a využívanie kryptomeny v blízkej budúcnosti. Prekážkou je však to, že miera daňovo-odvodového a administratívneho zaťaženia je jedna z najhorších na celom svete.

Aktuálne legislatívne nastavenie žiadnym spôsobom nepodporuje technologický potenciál kryptomien a technológie blockchain a zároveň prakticky ignoruje spätnú väzbu zo strany stoviek tisíc Slovákov, ktorí už roky žijú v tejto krajine a zodpovedne platia dane a odvody zo svojich príjmov.

Súčasný stav

Hoci zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z.z.) priamo nepozná pojem kryptomena, v tomto zákone je možné stretnúť sa s pojmom virtuálna mena, pod ktorý spadajú aj všetky kryptomeny. Virtuálnou menou sa podľa Metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/10386/2018-721 k postupu zdaňovania virtuálnych mien rozumie “digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno, prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.”

Podľa platnej legislatívy je príjem z predaja virtuálnej meny predmetom dane, ktorý nie je oslobodený a teda je považovaný za zdaniteľný. Pod predaj kryptomeny z pohľadu daňovej povinnosti, ktorý sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) spadá:

• Predaj virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny,
  
• príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok,
  
• príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu,
  
• príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby.

Ak si teda človek kúpi kryptomeny, musí rozlišovať, či ich bude kupovať ako fyzická osoba – nepodnikateľ, fyzická osoba – podnikateľ alebo ako právnická osoba. V každom z týchto prípadov však platí, že príjmy z predaja kryptomien podliehajú zdaneniu.

V súčasnej situácii fyzická osoba – nepodnikateľ platí daň vo výške 19 % alebo 25 % (v závislosti od ročného príjmu) a k tomu v oboch prípadoch platí ešte zdravotný odvod vo výške 14 %. V praxi to znamená, že najnižšia sadzba, ktorú bežná fyzická osoba zaplatí štátu vo forme dane a odvodov z rozdielu medzi obstarávacou (nákupnou) a jej reálnou (predajnou) cenou kryptomeny, je 33 %.

Zjednodušene si to predstavíme na modelovom príklade: Človek kúpil 5 bitcoinov pri vstupnej (nákupnej) cene 2 000 € za BTC. Po nejakom čase, keď sa jeden bitcoin obchodoval za 3 000 € za BTC, sa rozhodol, že 3 bitcoiny predá:

• Náklady na obstaranie 3 bitcoinov boli 3 × 2 000 = 6 000 €,
  
• príjmy z predaja 3 bitcoinov boli 3 × 3 000 = 9 000 €,
  
• zdaniteľný príjem z predaja kryptomien (príjmy – náklady) sa teda rovná 9 000 – 6 000 = 3 000 €,
  
• fyzická osoba je túto sumu povinná zdaniť sadzbou 19 % (ak je jej ročný príjem nad 37 981,94 €, potom je sadzba 25 %) a taktiež je povinná zaplatiť odvod do zdravotnej poisťovne vo výške 14 %,
  
• zo zisku 3 000 € tak zaplatí štátu na daniach a zdravotnom odvode 990 €.

V prípade FO – podnikateľov a právnických osôb je daň z príjmu 15 %, ak je ich ročný príjem do 49 790 €. Daň z príjmu 21 % sa uplatňuje, ak je ich ročný príjem nad 49 790 € a odvody sa platia podľa celkových príjmov z podnikania. Okrem toho, tieto subjekty sú povinné zahrnúť kryptomeny do svojho obchodného majetku a teda im vzniká povinnosť účtovania o transakciách s kryptomenami.

Slovensko v súčasnosti patrí medzi krajiny s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením v Európe. Ak Slovensko chce využiť potenciál kryptomien a zároveň zvýšiť efektivitu výberu daní z kryptomien, malo by sa uberať cestou Portugalska či Nemecka.

Návrh zníženia daňovo-odvodového zaťaženia

Slovenskí vlastníci kryptomien by sa už čoskoro mohli dočkať zlepšenia situácie v oblasti vysokých daní a odvodov z príjmov z kryptomien. Podľa návrhu zákona predloženého parlamentu by sa z predmetu z dane z príjmov mali vyňať príjmy získané pri výmene virtuálnych mien za tovar, službu či inú virtuálnu menu. 

Predmetom dane by zostal príjem z prevodu virtuálnej meny za peniaze alebo výmena virtuálnej meny za tzv. stablecoin.

Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nákupu by sa mal príjem zdaňovať sadzbou vo výške len 7 %. V prípade predaja do jedného roka alebo výmeny za stablecoin by sa príjmy zahrnuli do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami.

Okrem toho, novelizáciou zákona o zdravotnom poistení by sa navyše mali oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnych mien, ak digitálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku.

Výhody nižšej dane a odvodov

Zníženie daní ako aj zrušenie odvodov z príjmov súvisiacich s kryptomenami so sebou jednoznačne prináša množstvo výhod, ktoré podporujú investičný a technologický potenciál kryptomien.

Podpora investovania. V prvom rade, nižšie dane a odvody môžu mať pozitívny vplyv na investovanie zo strany Slovákov. Mnoho fyzických ako aj právnických osôb v súčasnej situácii neinvestuje do kryptomien práve z dôvodu vysokých daní. Úprava legislatívy by v tomto smere mohla podporiť investičný potenciál Slovákov v oblasti dlhodobého sporenia, či už na dôchodok alebo za účelom budúcej spotreby.

Vyšší výber daní. V súčasnej situácii je pri kúpe tovarov a služieb prostredníctvom kryptomien nutné zaplatiť okrem dane z pridanej hodnoty (DPH) ešte aj daň z rozdielu medzi vstupnou a reálnou cenou kryptomeny v čase nákupu tovaru. To odrádza množstvo vlastníkov kryptomien od používania týchto aktív na nákupy, čo oberá podnikateľov o príjmy z predaja. Zároveň to ovplyvňuje štátny rozpočet, keďže si subjekt tovar nekúpi a do štátneho rozpočtu tak nepríde daň z pridanej hodnoty (DPH). Z vyňatia kurzových ziskov získaných pri výmene digitálnych mien za tovar môže s určitosťou profitovať aj samotný štát, a to vo forme vyšších príjmov z DPH.

Prilákanie mozgov a tvorba pracovných miest. Úprava legislatívy by mohla do podnikateľského prostredia priniesť nové firmy a vývojárov zo sektora kryptomien

 a Web3. Momentálne tieto firmy, ako aj vývojári, hľadajú svoje útočisko v krajinách s prijateľnejšou legislatívou, ktorá ich aktivity podporuje a zdaňuje v zdravej miere. Úprava legislatívy by tak mohla štátu priniesť nové podnikateľské príležitosti, viac pracovných miest a tým pádom vyššie príjmy z dane z príjmov.

Daňová rezidencia. Okrem toho, mnoho fyzických osôb zo Slovenska sa kvôli vysokým daniam a odvodom počas posledných rokov rozhodlo zmeniť svoju daňovú rezidenciu, pretože nie sú ochotní platiť neúmerné množstvo zo svojich ziskov v prospech štátu. Zdravé zníženie tejto záťaže by ich mohlo prilákať späť, čo by opätovne mohlo mať pozitívny efekt na príjmy štátneho rozpočtu.

Celkový efekt prilákania fyzických osôb s vysokými ziskami z kryptomien na Slovensko a podpora použitia kryptomien na nákupy tovarov a služieb by značným spôsobom zvýšila agregátny dopyt a priniesla potrebnú stimuláciu ekonomiky v týchto náročných časoch.

Negatívny dopad vysokých sadzieb. V neposlednom rade, ekonomická teória nás učí o Lafferovej krivke. Táto krivka vyjadruje hypotetickú závislosť medzi celkovým výberom daní vzhľadom k miere zdanenia v krajine. Podľa tejto krivky majú vysoké dane negatívny dopad, pretože zvyšujú daňové úniky a spôsobujú únik, či už finančného alebo ľudského kapitálu z krajiny.

V tomto prípade platí, že vysoká daňová sadzba (v tomto ponímaní vnímané ako daň + zdravotný odvod) má od určitého bodu negatívny prínos pre štát, pretože vysoké dane spôsobujú pokles daňových výnosov a rast daňových únikov spolu s odlivom kapitálu do daňových rajov. Myslíme si, že nižšia daňová sadzba a prípadné zrušenie zdravotného odvodu by v konečnom dôsledku mohli zvýšiť efektivitu výberu daní z kryptomien, čo by  zároveň opätovne zvýšilo príjmy do štátneho rozpočtu.

Z nášho pohľadu prináša zníženie daňovo-odvodového zaťaženia príjmov z kryptomien množstvo výhod, ktoré môžu mať pozitívny vplyv nielen pre vlastníkov kryptomien, ale aj pre samotný štát a štátny rozpočet. Preto Vás žiadame, aby ste tento návrh podporili.

S úctou,

David Čajko
President, Fintech a Insurtech Asociácia Slovenska (FINAS)

David Stancel, MSc.
Chief Investment Officer Fumbi, spoluzakladateľ Blockchain Slovakia 

Ing. Juraj Forgács
Chief Executive Officer Fumbi

Michal Kardos
Executive Director, Slovak Alliance for Innovation Economy (SAPIE)