Svitá slovenským kryptoinvestorom na lepšie časy?

Súčasná daňovo-odvodová legislatíva v oblasti kryptomien je na Slovensku už dlhší čas ostro diskutovanou témou. Kryptoinvestori pochádzajúci zo Slovenska sa nevedia vyrovnať s neúmerne nastaveným daňovo odvodovým zaťažením, ktoré bolo v minulosti verejnosti predstavené ako rýchle riešenie vytvorené pravdepodobne v strachu o to, že štátny rozpočet by mohol prísť o obrovský balík peňazí.

Toto nastavenie však žiadnym spôsobom nepodporuje technologický potenciál kryptomien a technológie blockchain a zároveň prakticky ignoruje spätnú väzbu zo strany Slovákov, ktorí už roky žijú v tejto krajine a zodpovedne platia dane a odvody zo svojich príjmov.

Slovenskí kryptoinvestori by sa už čoskoro mohli dočkať zlepšenia situácie v oblasti vysokých daní a odvodov z príjmov z kryptomien. Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Súčasný stav

Hoci zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z.z.) priamo nepozná pojem kryptomena, v tomto zákone je možné stretnúť sa s pojmom virtuálna mena, pod ktorý spadajú aj všetky kryptomeny. Virtuálnou menou sa podľa Metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/10386/2018-721 k postupu zdaňovania virtuálnych mien rozumie “digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno, prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.”

Podľa platnej legislatívy je príjem z predaja virtuálnej meny predmetom dane, ktorý nie je oslobodený a teda je považovaný za zdaniteľný. Pod predaj kryptomeny z pohľadu daňovej povinnosti, ktorý sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) spadá:

• Predaj virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny,
  
• príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok,
  
• príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu,
  
• príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby.

Ak si teda kúpite kryptomeny, je dôležité rozlišovať, či ich budete kupovať ako fyzická osoba – nepodnikateľ, fyzická osoba – podnikateľ alebo ako právnická osoba. V každom z týchto prípadov však platí, že vaše príjmy z predaja kryptomien podliehajú zdaneniu.

V súčasnej situácii fyzická osoba – nepodnikateľ platí daň vo výške 19 % alebo 25 % (v závislosti od ročného príjmu) a k tomu v oboch prípadoch platí ešte zdravotný odvod vo výške 14 %. V praxi to znamená, že najnižšia sadzba, ktorú bežná fyzická osoba zaplatí štátu vo forme dane a odvodov z rozdielu medzi obstarávacou (nákupnou) a jej reálnou (predajnou) cenou kryptomeny, je 33 %.

Zjednodušene si to predstavíme na modelovom príklade: Nakúpili ste 5 bitcoinov pri vstupnej (nákupnej) cene 2 000 € za BTC. Po nejakom čase ste sa rozhodli, že 3 bitcoiny predáte, keď sa jeden bitcoin obchodoval za 3 000 € za BTC:

• Náklady na obstaranie 3 bitcoinov boli 3 × 2 000 = 6 000 €,
  
• príjmy z predaja 3 bitcoinov boli 3 × 3 000 = 9 000 €,
  
• zdaniteľný príjem z predaja kryptomien (príjmy – náklady) sa teda rovná 9 000 – 6 000 = 3 000 €,
  
• ako fyzická osoba ste túto sumu povinný zdaniť sadzbou 19 % (ak je váš ročný príjem nad 37 981,94 €, potom je sadzba 25 %) a taktiež ste povinný zaplatiť odvod do zdravotnej poisťovne vo výške 14 %,
  
• z vášho zisku 3 000 € tak zaplatíte štátu na daniach a zdravotnom odvode 990 €.

V prípade FO – podnikateľov a právnických osôb je daň z príjmu 15 %, ak je ich ročný príjem do 49 790 €. Daň z príjmu 21 % sa uplatňuje, ak je ich ročný príjem nad 49 790 € a odvody sa platia podľa celkových príjmov z podnikania. Okrem toho, tieto subjekty sú povinné zahrnúť kryptomeny do svojho obchodného majetku a teda im vzniká povinnosť účtovania o transakciách s kryptomenami.

Slovensko v súčasnosti patrí medzi krajiny s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením v Európe. Ak Slovensko chce využiť potenciál kryptomien a zároveň zvýšiť efektivitu výberu daní z kryptomien, malo by sa uberať cestou Portugalska či Nemecka.

Návrh zníženia daňovo-odvodového zaťaženia

Slovenskí kryptoinvestori by sa už čoskoro mohli dočkať zlepšenia situácie v oblasti vysokých daní a odvodov z príjmov z kryptomien. Dvaja poslanci Národnej rady zo strany SaS predložili parlamentu návrh, ktorý by mohol od začiatku budúceho roka znížiť daňovo-odvodovú záťaž v oblasti predaja kryptomien. 

Podľa návrhu zákona predloženého parlamentu by sa z predmetu z dane z príjmov mali vyňať príjmy získané pri výmene digitálnych mien za tovar, službu či inú digitálnu menu. Predmetom dane by tak bol len príjem z prevodu digitálnej meny za fiat alebo výmena digitálnej meny za stablecoin.

Pri predaji digitálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nákupu by sa mal príjem zdaňovať sadzbou vo výške len 7 %. V prípade predaja do jedného roka alebo výmeny za stablecoin by sa príjmy zahrnuli do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami.

Okrem toho, novelizáciou zákona o zdravotnom poistení by sa navyše mali oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov za zdravotné poistenie z príjmu z predaja digitálnych mien, ak digitálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku.

Výhody nižšej dane a odvodov

Zníženie daní ako aj zrušenie odvodov z príjmov súvisiacich s kryptomenami so sebou jednoznačne prináša množstvo výhod, ktoré podporujú investičný a technologický potenciál kryptomien.

V prvom rade, nižšie dane a odvody môžu mať pozitívny vplyv na investovanie zo strany Slovákov. Mnoho fyzických ako aj právnických osôb v súčasnej situácii neinvestuje do kryptomien práve z dôvodu vysokých daní. Úprava legislatívy by v tomto smere mohla podporiť investičný potenciál Slovákov v oblasti dlhodobého sporenia, či už na dôchodok alebo za účelom budúceho nákupu.

Nižšie dane a odvody by s určitosťou mali pozitívny efekt na používanie kryptomien na nákup bežných tovarov a služieb. V súčasnej situácii je pri kúpe tovarov a služieb prostredníctvom kryptomien nutné zaplatiť okrem dane z pridanej hodnoty (DPH) ešte aj daň z rozdielu medzi vstupnou a reálnou cenou kryptomeny v čase nákupu tovaru. To odrádza množstvo vlastníkov kryptomien od používania týchto aktív, čo oberá podnikateľov o príjmy z predaja a zároveň to ovplyvňuje štátny rozpočet, keďže si subjekt tovar nekúpi a do štátneho rozpočtu tak nepríde daň z pridanej hodnoty (DPH). Z vyňatia príjmov získaných pri výmene digitálnych mien za tovar môže koniec koncov profitovať aj samotný štát, a to vo forme vyšších príjmov z DPH.

Úprava legislatívy by mohla do podnikateľského prostredia priniesť nové firmy a vývojárov zo sektora kryptomien a Web3. Momentálne tieto firmy, ako aj vývojári, hľadajú svoje útočisko v krajinách s prijateľnejšou legislatívou, ktorá ich aktivity podporuje a zdaňuje v zdravej miere. Úprava legislatívy by tak mohla štátu priniesť nové podnikateľské príležitosti, viac pracovných miest a tým pádom vyššie príjmy z dane z príjmov.

Okrem toho, mnoho fyzických osôb zo Slovenska sa kvôli vysokým daniam a odvodom počas posledných rokov rozhodlo zmeniť svoju daňovú rezidenciu, pretože nie sú ochotní platiť neúmerné množstvo zo svojich ziskov v prospech štátu. Zdravé zníženie tejto záťaže by ich mohlo prilákať späť, čo by opätovne mohlo mať pozitívny efekt na príjmy štátneho rozpočtu.

V neposlednom rade, ekonomická teória nás učí o niečom, čo sa volá Lafferova krivka. Lafferova krivka vyjadruje hypotetickú závislosť medzi celkovým výberom daní vzhľadom k miere zdanenia v krajine. Podľa tejto krivky majú vysoké dane negatívny dopad, pretože zvyšujú daňové úniky a spôsobujú únik, či už finančného alebo ľudského kapitálu z krajiny.

Pri aplikácií Lafferovej krivky na zdanenie kryptomien platí, že vysoká daňová sadzba (v tomto ponímaní vnímané ako daň + zdravotný odvod) má od určitého bodu negatívny prínos pre štát, pretože vysoké dane spôsobujú pokles daňových výnosov a rast šedej ekonomiky spolu s odlivom kapitálu do daňových rajov. Myslíme si, že nižšia daňová sadzba a prípadné zrušenie zdravotného odvodu by v konečnom dôsledku mohli zvýšiť efektivitu výberu daní z kryptomien, čo by  zároveň zvýšilo príjmy do štátneho rozpočtu.

Z nášho pohľadu prináša zníženie daňovo-odvodového zaťaženia príjmov z kryptomien množstvo výhod, ktoré môžu mať pozitívny vplyv nielen pre kryptoinvestorov, ale aj pre samotný štát a štátny rozpočet.