Tokenomika kryptomien a jej význam

Trh kryptomien zaznamenal počas roka 2021 exponenciálny rast, počas ktorého vzrástli ceny krypto aktív v niektorých prípadoch až o tisícky percent. S rastúcou popularitou a adopciou kryptomien sa neustále zvyšoval aj počet krypto aktív na trhu. Podobne tomu bolo aj počas minulého roka sprevádzaného poklesmi, počas ktorého sa ich počet zvýšil o niekoľko tisíc.

Podľa dát z webového portálu Coinmarketcap je v súčasnosti na trhu viac než 22 000 krypto aktív. Aj z tohto dôvodu je pre bežného investora veľmi komplikované sledovať jednotlivé krypto projekty a vyhodnocovať ich technologický a rastový potenciál.

Keďže počet mincí a tokenov dostupných na trhu neustále rastie, pre investorov je veľmi dôležité, aby sa pred investovaním do akéhokoľvek aktíva oboznámili s jeho tokenomikou. Práve tokenomika môže investorom prezradiť naozaj veľa a častokrát dokáže investorov upozorniť aj na potenciálne podvodné schémy alebo nespravodlivo distribuované modely. Aj preto si pre vás Fumbi pripravilo blog zaoberajúci sa dôležitými aspektmi tokenomiky krypto projektov, ktoré sa pri investovaní určite oplatí sledovať.

Čo je tokenomika?

Tokenomika je pojem, ktorý v sebe zahŕňa všetky aspekty, ktoré určujú ekonomický model akéhokoľvek tokenu či mince. Tento pojem v sebe zahŕňa napríklad prerozdeľovanie tokenov, ich celkové množstvo, harmonogram emisie či jeho využiteľnosť v praxi. Dobre postavená tokenomika projektu spojená s jeho užitočnosťou sa často premieta do vyššieho dopytu v dlhodobom časovom horizonte.

Tokenomika krypto projektov je jeden z najdôležitejších aspektov, ktorý je dôležité zvážiť pri investičných rozhodnutiach. Projekty s racionálne navrhnutou tokenomikou, ktoré majú užitočnosť a motivujú investorov k nákupu a držaniu tokenov v dlhodobom horizonte, majú s vysokou pravdepodobnosťou vyššiu šancu na úspech než tie, ktorých užitočnosť a využitie v praxi je nulové.

Najbežnejším príkladom optimálne nastavenej tokenomiky je kryptomena Bitcoin. Jeho celková zásoba je vopred naprogramovaná na maximálne množstvo 21 miliónov mincí. Odmena, ktorú bitcoinový ťažiari inkasujú za vyťaženie bloku sa každých 210 000 blokov znižuje o polovicu. Od 3. januára 2009, kedy bol na bitcoinovej sieti vytvorený prvý blok, sa bloková odmena znížila už trikrát, z pôvodných 50 BTC na súčasných 6,25 BTC za blok. 

Zdroj: Bankless

Tento monetárny model zabezpečuje, že Bitcoin má z dlhodobého hľadiska deflačný charakter. Navyše, na základe pravidiel zakotvených v zdrojovom kóde Bitcoinu je veľmi jednoduché predikovať, koľko bitcoinov sa vyťaží v ktorom roku a kedy bude v sieti vyťažený úplne posledný bitcoin. Aby sa predišlo situácii, že odmeny za vyťaženie bloku nedokážu pokryť náklady ťažiarov, Satoshi Nakamoto zadefinoval do protokolu pravidlo, ktoré definuje, že súčasťou blokovej odmeny nebudú len novo vyťažené bitcoiny, ale aj transakčné poplatky z transakcií zahrnutých do bloku.

Z tohto hľadiska môžeme povedať, že tokenomika Bitcoinu je jednoduchá a zároveň ekonomicky dokonalé premyslená. Všetko je transparentné a predvídateľné, pričom s klesajúcou odmenou za vyťaženie bloku rastie jeho vzácnosť v čase.

Faktory ovplyvňujúce tokenomiku projektu

Obežná a celková zásoba tokenov (Circulating and Total Supply)

Pred investovaním do ľubovoľného krypto projektu je veľmi dobré si skontrolovať informácie týkajúce sa obežnej, ako aj celkovej zásoby tokenov.

Obežná zásoba reprezentuje údaj o množstve tokenov alebo mincí, ktoré sú aktuálne v obehu. Obežná zásoba väčšiny projektov sa zvykne postupom času zvyšovať, či už je to prostredníctvom emisie nových tokenov z ťažby alebo zo stakingu, alebo prostredníctvom periodického uvoľňovania, ktoré je zvyčajne uvedené v tokenomikách jednotlivých projektov.

Celková zásoba reprezentuje údaj o maximálnom množstve tokenov alebo mincí, ktoré sa kedy dostanú do obehu počas životnosti projektu. Napríklad, Bitcoin má maximálne stanovené množstvo mincí na 21 miliónov, Litecoin na 84 miliónov a Cardano má celkovú zásobu stanovenú na 45 miliárd ADA mincí.

Avšak, niektoré kryptomeny nemajú stanovenú maximálnu zásobu, a preto sa u týchto kryptomien zásoba každým rokom zvyšuje. Najlepším príkladom tokenov s neobmedzenou zásobou sú napríklad stablecoiny. Tieto tokeny sú zvyčajne emitované v závislosti od rezerv určených na ich krytie a teoretický môžu rásť donekonečna za predpokladu, že firmy budú mať dostatočné množstvo hotovostných rezerv určených na ich krytie.

Kontrola informácií týkajúcich sa obežnej a celkovej zásoby tokenov alebo mincí môže investorom poskytnúť pohľad na to, aká je inflácia daných krypto projektov a koľko nových tokenov alebo mincí sa dostane ešte do obehu.

Prerozdelenie tokenov / mincí (Token Distribution)

Distribúcia tokenov je veľmi dôležitým aspektom najmä u nových a rozvíjajúcich sa projektov. V praxi je užitočné vedieť, aké typy investorov vlastnia daný token, pretože retailoví investori sa na trhu správajú zvyčajne inak ako inštitucionálni investori.

Distribúcia tokenov medzi jednotlivé subjekty zvyčajne závisí od spôsobu uvedenia tokenov na trh. Niektoré krypto projekty sa dostávajú do obehu prostredníctvom prvotného predaja mincí (tzv. ICO), niektoré prostredníctvom privátnych predajov a iné zas prostredníctvom airdropov (odmien pre používateľov, ktorí napríklad testovali sieť v predstihu). Menej častým javom je dnes takzvaný Fair Launch, ktorý je známy napríklad z čias Bitcoinu či Dogecoinu.

V minulosti sa ukázalo, že u niektorých krypto projektov sa významné množstvo tokenov dostalo v predstihu do rúk úzkej skupiny ľudí, venture capital fondov alebo spriaznených osôb. Tí následne pri cenovom raste svoje aktíva predali a stlačili ich cenu výrazným spôsobom nadol, pretože ich nákupná cena v predstihu bola výrazne nižšia, než trhová cena pri začatí verejného obchodovania. Takáto metóda spúšťania tokenov nie je úplné férová, no krypto projekty takouto formou často získavajú financie vo svojich začiatkoch na financovanie svojich aktivít.

ICO, alebo predpredaj tokenov nie je úplne zlým riešením, no má svoje úskalia. Pri ICO sa tokeny taktiež predávajú zvyčajne len nízkemu percentu subjektov z celkového množstva záujemcov. Následne, keď sa tokeny začnú verejne obchodovať, ich cena zvykne na začiatku raketovo vystreliť, čo umožní tejto úzkej skupine ľudí, ktorá mala štastie, svoje aktíva odpredať s vysokým ziskom.

Najspravodlivejším prístupom v oblasti distribúcie tokenov je takzvaný “Fair Launch”. V tomto prípade neexistuje žiadna možnosť ani žiaden skorý prístup, ktorý by umožnil nejakej skupine investorov získať alokáciu tokenov predtým, ako je token emitovaný a verejne obchodovateľný. Príkladom najspravodlivejšieho fair launchu je samotný Bitcoin – v sieti Bitcoin nikto nemal spočiatku predťažené žiadne Bitcoiny a do ťažby sa mohol od jej spustenia zapojiť praktický ktokoľvek.

Príklad redistribúcie tokenov protokolu NEAR

Zdroj: Near Protocol

Použiteľnosť tokenu / mince (Token Utility)

To, akými vlastnosťami token disponuje a či má nejaké reálne použitie, je ďalším veľmi dôležitým faktorom jeho možného úspechu.

Ak má byť token úspešný, je veľmi dôležité, aby sa používal na nejaké aktivity v sektore kryptomien, ktoré po ňom budú vytvárať dopyt. Napríklad, Ethereum má viacero rôznych prípadov použitia – používa sa na platenie transakčných poplatkov v sieti, na úhradu takzvaných gas fees poplatkov pri interakcií s DeFi a NFTs, pri tvorbe smart kontraktov a decentralizovaných aplikácií a taktiež sa používa na zachovanie celkovej bezpečnosti siete prostredníctvom stakingu, ktorý validátorom generuje dodatočné odmeny v ETH.

Ak token nemá žiadne reálne použitie, pravdepodobne nebude existovať ani dostatočný kúpyschopný dopyt, ktorý by zabezpečil, aby jeho cena mohla v dlhodobom časovom horizonte rásť.

Implementácia spaľovacieho mechanizmu (Token Burning)

Burning, respektíve spaľovanie časti zásoby je veľmi zaujímavým spôsobom, ako zvýšiť atraktivitu a dopyt po konkrétnom tokene. V súčasnosti mnoho krypto projektov pravidelné spaľuje časť svojej zásoby, čo znamená, že tieto tokeny sú natrvalo stiahnuté z obehu.

Jedným z populárnych blockchainov, ktorý zaviedol pravidelne spaľovanie je BNB. BNB používa systém s názvom Auto-Burn na zníženie celkovej zásoby na 100 miliónov BNB. Tento mechanizmus určuje množstvo BNB, ktoré sa má spáliť, na základe ceny BNB a počtu blokov vygenerovaných na BNB Smart Chain (BSC) počas štvrťroka.

Ďalším z projektov, ktorý v roku 2021 zaviedol spaľovanie, je Ethereum. Implementáciou Londýnského Hard Forku sa v sieti Ethereum zaviedlo spaľovanie transakčných poplatkov, ktorého cieľom je znížiť celkovú obežnú zásobu ETH a časom z neho spraviť deflačné aktívum.

Obrázok: Doposiaľ spálené ETH

Zdroj: Etherscan

Riadenie (Governance)

Pri decentralizovaných povahách krypto projektov a decentralizovaných aplikácií zohráva v tokenomike projektov obrovskú úlohu riadenie. Mnoho tokenov funguje ako takzvané tokeny riadenia, čo znamená, že držitelia majú udelené hlasovacie práva, aby mohli ovplyvňovať budúce hlasovania a rozhodnutia týkajúce sa smerovania projektov. 

Governance model je dôležitým nástrojom decentralizácie krypto projektov, pretože zabezpečuje, že namiesto centralizovanej skupiny vývojárov môžu priamo majitelia tokenov rozhodovať o tom, akým smerom by sa mal projekt uberať.

Záverečné myšlienky

Náhľad do tokenomiky krypto projektov môže investorom poskytnúť dôležitý fundamentálny koncept, ktorý zachytáva hlavné faktory ovplyvňujúce hodnotu tokenu. Tokenomika je však len jedným z mnoho faktorov fundamentálnej analýzy a preto je pri analýze potrebné vziať do úvahy aj všetky ostatné faktory, akými sú napríklad technologický potenciál, analýza on-chain dát či analýza konkurencie a iných trhových vplyvov.