Čo je CLARITY Act v USA a prečo je dôležitý pre budúcnosť krypta?

Zákon CLARITY Act, oficiálne známy ako Digital Asset Market Clarity Act, patrí medzi najdôležitejšie návrhy zákonov v oblasti kryptomien v Spojených štátoch. V Kongrese sa rieši už od roku 2025 a jeho cieľom je vytvoriť jasnejší legislatívny rámec pre vydávanie, obchodovanie a reguláciu digitálnych aktív v USA.

Napriek tomu, že návrh už zaznamenal výrazný legislatívny posun, jeho ďalší vývoj zostáva neistý. Otázne je najmä to, či sa ho podarí prijať ešte pred koncom roka 2026. Dôvodom sú najmä sporné témy, ako sú výnosy zo stablecoinov, regulácia DeFi, ochrana investorov či možné konflikty záujmov. V nasledujúcom blogu sa pozrieme na to, čo to vlastne Clarity Act je, ako klasifikuje jednotlivé aktíva a aký dopad to môže mať na investorov.

Čo je CLARITY Act?

Hlavným cieľom zákona CLARITY Act je priniesť viac právnej istoty na trh, ktorý v USA dlhé roky fungoval bez jednotných a jasných pravidiel. Na rozdiel od zákonov, ktoré sa zameriavajú len na jednu konkrétnu oblasť, CLARITY Act rieši širšie fungovanie celého trhu s digitálnymi aktívami.

Americké krypto spoločnosti dlhodobo čelia neistote v tom, či sa majú určité tokeny považovať za cenné papiere, komodity alebo úplne inú kategóriu aktív. Nejednoznačné pravidlá sťažujú fungovanie celého trhu – od vydavateľov tokenov a búrz až po brokerov, správcov aktív a samotných investorov.

Tento problém bol výrazne viditeľný najmä počas pôsobenia Garyho Genslera na čele americkej Komisie pre cenné papiere a burzy, teda SEC, v rokoch 2021 až 2025. SEC v tomto období podnikla viacero právnych krokov proti krypto spoločnostiam a uplatňovala na ne existujúce pravidlá pre cenné papiere. Komisia CFTC medzitým dohliadala najmä na komoditné deriváty a niektoré časti trhu s kryptomenami.

Výsledkom bolo, že mnohé spoločnosti nevedeli, ktoré pravidlá sa na ne vlastne vzťahujú. Firma, ktorá chcela spustiť token, zaradiť kryptomenu na burzu alebo ponúkať obchodovanie s digitálnymi aktívami, často čelila právnemu riziku aj vtedy, keď sa snažila postupovať zodpovedne.

Cieľom návrhu je preto nahradiť túto neistotu jasnejším právnym rámcom, ktorý je vytvorený priamo pre blockchainové aktíva. Často sa spomína spolu so zákonom GENIUS Act, no oba návrhy majú odlišný účel. GENIUS Act sa zameriava predovšetkým na platobné stablecoiny a stanovuje pravidlá pre ich vydávanie, rezervy a ochranu spotrebiteľov.

Naopak, CLARITY Act má širší záber. Rieši fungovanie trhu s digitálnymi aktívami ako celku, vrátane digitálnych komodít, obchodných platforiem, brokerov, správcov aktív či rozdelenia právomocí medzi SEC a CFTC. Hoci sa dotýka aj stablecoinov, tie nie sú jeho hlavnou témou.

Na čo sa hlavne zameriava?

Zákon sa zameriava na viacero dlhodobých problémov amerického kryptotrhu.

Prvým problémom je prekrývanie právomocí regulátorov. Na kryptomeny dohliadajú SEC aj CFTC, no každá z týchto inštitúcií má inú úlohu. Bez jasných pravidiel spoločnosti často nevedia, či sa majú registrovať u jedného regulátora, u oboch, alebo ani u jedného.

Druhým problémom je nejasná klasifikácia tokenov. Digitálne aktívum môže v jednej situácii fungovať ako komodita, no spôsob jeho predaja môže pripomínať ponuku cenného papiera. CLARITY Act sa preto snaží oddeliť samotné aktívum od spôsobu, akým bolo ponúkané alebo predávané.

Tretím problémom je neistota v oblasti compliance. Krypto burzy, brokeri a správcovia aktív potrebujú vedieť, s akým typom aktíva pracujú, aby mohli určiť, ktoré pravidlá sa na nich vzťahujú. Bez jasného rámca môžu čeliť riziku aj firmy, ktoré sa snažia dodržiavať zákon.

Štvrtým problémom je ochrana investorov. Jasnejšie pravidlá by mohli zvýšiť bezpečnosť a transparentnosť trhu, keďže investori by mali lepší prehľad o tom, aké aktíva kupujú, kto za nimi stojí a aké pravidlá sa na ne vzťahujú. Zároveň by sa znížil priestor na nejasné výklady regulácie.

Ako CLARITY Act rozdeľuje digitálne aktíva?

Jednou z hlavných častí zákona je snaha rozdeliť digitálne aktíva podľa toho, ako fungujú, ako sa používajú na trhu a akým spôsobom boli predané.

Dôležitou kategóriou sú digitálne komodity. Ide o blockchainové aktíva, ktoré sa nemajú považovať za akcie, dlhopisy ani iné tradičné cenné papiere. V tejto súvislosti sa často spomínajú Bitcoin, Ethereum či XRP. Bitcoin sa všeobecne považuje za digitálnu komoditu. Pri Ethereu a niektorých ďalších aktívach, ako XRP, CLARITY Act vytvára mechanizmus, podľa ktorého by mohli byť za určitých podmienok klasifikované ako digitálne komodity.

Ďalšou dôležitou kategóriou sú stablecoiny. Ide o digitálne aktíva, ktorých hodnota je naviazaná na stabilné aktívum, najčastejšie na americký dolár. Tejto oblasti sa venuje aj samostatný zákon GENIUS Act, ktorý sa zameriava najmä na reguláciu platobných stablecoinov, ich vydávanie, rezervy a ochranu používateľov.

Zákon pracuje aj s pojmom tokenizované cenné papiere. Ide o tradičné finančné nástroje, napríklad akcie alebo dlhopisy, ktoré sú zapísané na blockchaine. Keďže podkladové aktívum je stále cenným papierom, naďalej by sa naň mali vzťahovať pravidlá pre cenné papiere.

Jednou z kľúčových otázok je, kedy možno blockchainovú sieť považovať za dostatočne decentralizovanú. Táto hranica je dôležitá najmä preto, že token môže byť na začiatku predávaný spôsobom, ktorý pripomína investičnú ponuku. Postupom času sa však projekt môže rozvíjať, sieť môže byť menej závislá od jedného tímu alebo spoločnosti a samotný token už nemusí mať rovnaký charakter ako cenný papier.

CLARITY Act sa preto snaží nastaviť jasnejšie pravidlá, podľa ktorých sa bude posudzovať, či má digitálne aktívum spadať pod reguláciu cenných papierov alebo sa má považovať za digitálnu komoditu.

Čo by to znamenalo pre firmy?

Pre krypto spoločnosti by CLARITY Act mohol výrazne zmeniť fungovanie amerického trhu.

Burzám by zákon priniesol jasnejší rámec na zalistovanie a obchodovanie s digitálnymi komoditami. Zároveň by znížil neistotu v tom, ktorý regulátor má nad ich činnosťou dohľad – či SEC, alebo CFTC. Brokerom by zákon jasnejšie určil povinnosti pri sprostredkovaní transakcií a nakladaní s aktívami klientov. V oblasti správy aktív by sa pravidlá sústredili najmä na bezpečnú úschovu, oddelenie klientskych prostriedkov od majetku spoločnosti, riadenie rizík a predchádzanie konfliktom záujmov.

Emitentov stablecoinov by sa dotkli najmä obmedzenia týkajúce sa pasívnych výnosov zo stablecoinových zostatkov. Práve táto časť patrí medzi najdiskutovanejšie body celého návrhu. Krypto projekty by získali predvídateľnejšie pravidlá pri určovaní právneho postavenia svojich tokenov, získavaní kapitálu a postupnom prechode od centralizovanejšieho modelu k decentralizovanej sieti.

Jasnejšie rozdelenie právomocí medzi SEC a CFTC by zároveň mohlo pomôcť aj tradičným finančným inštitúciám. Znížilo by regulačnú neistotu a uľahčilo ich vstup do oblasti digitálnych aktív.

Aký dopad by mal zákon na investorov?

Pre investorov by CLARITY Act mohol priniesť prehľadnejšie pravidlá, viac informácií a širší prístup k investičným príležitostiam v oblasti digitálnych aktív.

Jednou z oblastí, ktoré by sa mohli zmeniť, sú aj počiatočné ponuky tokenov, známe ako ICO. Tie boli pre amerických investorov často ťažko dostupné, najmä pre nejasné regulačné prostredie. Jasnejší právny rámec by mohol niektorým projektom umožniť získavať kapitál transparentnejším a regulovanejším spôsobom.

Práve tento bod však vyvoláva najväčšiu kritiku. Odporcovia zákona upozorňujú, že ak sa väčšia časť kryptoaktív dostane mimo priameho dohľadu SEC, retailoví investori môžu mať k dispozícii menej informácií a zároveň nižšiu úroveň ochrany než pri tradičných cenných papieroch. Kľúčovou otázkou preto zostáva, či zákon prináša vyvážený regulačný rámec, alebo poskytuje kryptosektoru príliš široký priestor na fungovanie bez dostatočnej kontroly.

Časová os CLARITY Act

CLARITY Act sa v Kongrese rieši od roku 2025 a postupne prešiel viacerými dôležitými fázami.

V súčasnosti sa návrh nachádza v legislatívnom procese Senátu, no presný dátum hlasovania zatiaľ nebol stanovený. Aj keby Senát svoju verziu schválil, bude ju ešte potrebné zladiť s verziou, ktorú prijala Snemovňa reprezentantov. Až potom by mohol byť zákon predložený prezidentovi na podpis. Konečná podoba zákona preto stále nie je istá.

Kritika a sporné body

Napriek silnej podpore zo strany mnohých zákonodarcov a kryptopriemyslu zostáva CLARITY Act kontroverzný.

Jednou z hlavných tém sú výnosy zo stablecoinov. Bankové skupiny upozorňujú, že ak by emitenti stablecoinov mohli vyplácať úroky alebo pasívne výnosy, časť vkladov by sa mohla presunúť z tradičných bánk do stablecoinov. Kryptosektor naopak tvrdí, že tieto obavy sú prehnané. Zákonodarcovia preto návrh upravili tak, aby zakázal pasívne výnosy vyplácané emitentmi stablecoinov a niektorými tretími stranami. Niektoré formy odmien založené na aktivite používateľa by však mohli zostať povolené.

Ďalšou témou sú konflikty záujmov. Niektorí demokrati presadzovali úpravy, ktoré by obmedzili možnosť federálnych predstaviteľov profitovať z krypto projektov. Táto debata súvisela aj s obavami z prepojenia politikov na digitálne aktíva. Tento krok bol vnímaný ako reakcia na rozsiahle kryptomenové aktivity prezidenta Trumpa, ktoré podľa kritikov priniesli jeho rodine miliónové zisky. Navrhovaná úprava však vo výbore neprešla.

Diskutuje sa aj o ochrane retailových investorov. Kritici tvrdia, že ak sa veľa digitálnych aktív presunie mimo pravidiel pre cenné papiere, investori môžu dostať menej informácií a slabšiu právnu ochranu.

Veľkou témou zostáva aj regulácia DeFi. Súčasná verzia CLARITY Act vo všeobecnosti vníma decentralizované protokoly skôr ako infraštruktúru než ako sprostredkovateľov, ktorí by sa museli registrovať podobne ako tradičné finančné inštitúcie. Podporovatelia tvrdia, že je to dôležité pre ochranu vývojárov a technológií, pri ktorých si používatelia svoje kryptomeny spravujú sami. Kritici však upozorňujú, že tým môžu veľké časti trhu zostať mimo dostatočnej kontroly.

Záver

CLARITY Act je jedným z najdôležitejších pokusov vytvoriť v USA jasné pravidlá pre digitálne aktíva. Jeho hlavným cieľom je určiť, ktoré kryptoaktíva spadajú pod pravidlá pre cenné papiere, ktoré sa majú považovať za komodity a ktorý regulátor má mať nad jednotlivými časťami trhu dohľad.

Ak by bol zákon prijatý, mohol by priniesť dlho očakávanú istotu pre krypto spoločnosti, tradičné finančné inštitúcie aj investorov. Zároveň by mohol zvýšiť atraktivitu USA ako miesta pre rozvoj digitálnych aktív.

Zákon však zostáva politicky citlivý. Témy ako výnosy zo stablecoinov, regulácia DeFi, ochrana investorov a konflikty záujmov naďalej rozdeľujú zákonodarcov. Kým Senát neukončí svoju prácu a nevznikne finálna verzia zákona, budúcnosť CLARITY Act zostáva neistá.

Už teraz je však jasné, že CLARITY Act výrazne ovplyvnil diskusiu o regulácii kryptomien v USA. Bez ohľadu na to, či sa nakoniec stane zákonom, ukazuje, že Spojené štáty sa postupne približujú k jasnejšiemu a systematickejšiemu dohľadu nad trhom digitálnych aktív.

Investujte s Fumbi už dnes

Využite potenciál kryptomien jednoducho, bezpečne a efektívne. Začnite investovať s Fumbi so sumou už od 10 €. Fumbi Algoritmus vo Fumbi Index Portfóliu sleduje pohyb cien na trhu s kryptomenami za vás. Ak si chcete zostaviť svoje vlastné kryptoportfóliá, vyberte si produkt Pokročilé Portfóliá, kde budete mať prístup k viac ako 120 kryptomenám a šablónam vytvoreným naším tímom, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti v rámci kryptosveta.

Narazili ste v texte na pojem, ktorému nerozumiete? Nevadí, všetky dôležité pojmy súvisiace s kryptomenami nájdete na jednom mieste v našom novom Fumbi slovníku.