Čo sú to kryptomeny a prečo vlastne vznikli?

Ešte pred 10 rokmi poznal pojem kryptomena asi len málokto. Dnes, vyše 15 rokov po vzniku najznámejšej z nich – Bitcoinu – o nich počul už takmer každý človek s voľným prístupom na internet.

Stále však len malé percento populácie naozaj rozumie podstate a dôvodom, prečo kryptomeny nie sú len špekulatívnym aktívom, ale aktívom, ktoré môže postupom času spôsobiť revolúciu vo finančnom sektore.

Čo napadne bežného človeka, keď prvýkrát počuje pojem kryptomena?

Pravdepodobne to, že ide o určitý druh meny. Väčšina ľudí žiaľ začne a končí skúmanie tejto problematiky tým, že si pod kryptomenou predstavia alternatívne internetové platidlo podobné euru, korune či doláru. V kombinácií so spôsobom, akým povrchným spôsobom informujú o tradičné médiá, sa ani nemožno diviť, že aj technologicky zdatným ľuďom trvá určitý čas, kým pochopia, že kryptomeny sú viac než len digitálna kópia bežných peňazí.

Najjednoduchším spôsobom, ako nováčika uviesť do problematiky, je pokúsiť sa ilustrovať, v čom sa odlišuje kráľ kryptomien Bitcoin od bežných štátnych mien (dolár, euro a podobne). Je to jeho decentralizovaný charakter.

Decentralizácia znamená, že neexistuje žiadna ústredná jednotka či autorita, ktorá by ho dokázala ovládať a ovplyvňovať. Moc nad Bitcoinom majú veľmi zjednodušene povedané “všetci” a to za pomoci matematiky a kryptografie. Vďaka tomu je priam dokonalou alternatívou k bežnému bankovému systému.

Keď prídete do banky a rozhodnete sa previesť peniaze z vášho účtu na účet vášho priateľa, peniaze v skutočnosti neprevádzate priamo vy, ale vaša banka, čiže tretia strana. Ak by táto banka skrachovala alebo sa rozhodla, že jednoducho vašu transakciu z nejakého dôvodu zamietne, máte vážny problém.

To sa v prípade Bitcoinu stať nemôže, pretože kontrolu nad svojimi bitcoinami máte výhradne vy, respektíve ten, kto pozná privátny kľúč k bitcoinovej peňaženke. Neexistuje žiadna entita, ktorá by dokázala Bitcoin vypnúť. Nedokáže to súd, polícia, armáda, hackeri ani prezidenti USA či Ruska. Centrálne banky a vlády jednotlivých krajín totiž na rozdiel od bežných fiatových mien nemajú nad kryptomenami žiadnu moc pokiaľ ide o ich samotnú existenciu.

Aby ste dosiahli, že Bitcoin celoplošne vypnete, respektíve zakážete, museli by ste vypnúť internet na celom svete. Lenže už aj v tom prípade by vďaka Blockstreamu, ktorý pomocou svojich satelitov pokrýva už takmer všetky oblasti zeme, žil jeho blockchain ďalej.

Bitcoinu zabezpečuje jeho decentralizovaný charakter jeho ťažba (mining).

Ide o proces, v rámci ktorého takzvaní ťažiari (mineri) overujú všetky transakcie v bitcoinovej sieti, za čo dostanú odmenu v podobe novo vyťažených bitcoinov. Tejto problematike sa budeme venovať podrobnejšie neskôr, no dôležité je vedieť, že ťažba zohráva v prípade kryptomeny typu Bitcoin podobnú úlohu ako centrálne banky v prípade fiatových peňazí. Rozdiel je však v tom, že ťažba zostáva decentralizovaná vďaka tomu, že sa do nej môže zapojiť každý.

V rámci procesu ťažby Bitcoinu sa rozrastá jeho účtovná kniha, ktorú nazývame blockchain. Ide o nezameniteľnú transparentnú históriu všetkých bitconových transakcií. V prípade blockchainu si môžete byť istý, že sa žiadna transakcia nikdy nestratí a tiež tým, že z bitcoinovej peňaženky nikdy nezmiznú žiadne bitcoiny bez toho, aby bol použitý privátny kľúč.

Tento privátny kľúč sa nedá dešifrovať. Ak ste teda počuli, že Bitcoin bol hacknutý, išlo o mylnú interpretáciu médii. Krádeže kryptomien nastávajú len vtedy, keď ich majitelia zveria do úschovy tretím stranám – napríklad ich držia na centralizovanej burze, ktorá bude hacknutá, alebo sa hacker dopracuje k ich privátnemu kľúču, ktorý je niekde uložený v online podobe. Inak povedané ku krádeži kryptomien môže dôjsť len zanedbaním bezpečnostných pravidiel majiteľa privátneho kľúču, ale nie heknutím systému, na ktorom funguje Bitcoin. Téme bezpečnostných rizík a spôsobom, ako chrániť svoje kryptomeny, sa budeme venovať neskôr v rámci tohto blogu.

Prečo vznikli kryptomeny?

Kryptomeny vznikajú z rôznych dôvodov. Niektoré chcú nahradiť súčasné peniaze, iné majú za cieľ poskytnúť na svojom blockchaine priestor pre vytváranie decentralizovaných aplikácií. Ďalšie sa sústredia na možnosti odosielania absolútne anonymných nevystopovateľných transakcií. “Otec kryptomien“ Bitcoin však podľa všetkého vznikol ako mena, ktorá mala byť reakciou na zrušenie zlatého štandardu a spôsobu, akým funguje súčasný finančný svet.

Jeho zakladateľ známy len pod pseudonymom Satoshi Nakamoto ho priam symbolicky priviedol na svet 3. januára 2009 vyťaženým prvého Genesis bloku v dobe bujnejúcej hypotekárnej krízy v USA, ktorá otriasla celým finančným svetom. Nuž a keďže každá transakcia v blockchaine môže obsahovať okrem dát potrebných na vykonanie transakcie aj ďalšie informácie, Satoshi do tohto Genesis bloku zakomponoval text “ Chancellor on brink of second bailout for banks”, čo možno preložiť ako “kancelár je na pokraji schválenia druhého záchranného balíčka pre banky.”

Bitcoin svojim charakterom a faktom, že je deflačnou menou, ponúkol ľuďom novú alternatívu pre peniaze. Centrálne banky aj po skúsenostiach z poslednej krízy pokračujú dodnes v tlačení nových a nových peňazí, čím sa tie už existujúce znehodnocujú, pričom Bitcoin je naopak naprogramovaný tak, že ho nikdy nebude viac ako zruba 21 miliónov. Pre bežné meny sa tak stal dokonalou alternatívou – je totiž kombináciou decentralizácie a deflačnej politiky. Má už vyše 15 ročnú históriu a v žiadnom prípade sa nechystá nikam odísť.

Bitcoin však zďaleka nie je jedinou kryptomenou, ktorá si hľadá miesto pod slnkom. Mnohé ďalšie kryptomeny vznikali na základe odlišných motívov.

Začnite bezpečne investovať do kryptomien už teraz.

V prípade decentralizovaných aplikácií zohráva v súčasnosti vedúce miesto kryptomena Ethereum a jej blockchain, na ktorom môžu vznikať ďalšie projekty a decentralizované aplikácie budúcnosti. Kryptomena XRP je zas skvelou ukážkou toho, ako dokáže blockchain pomáhať tradičným bankám v tom, aby vedeli robiť rýchle a lacné transakcie. Jej tvorca spoločnosť Ripple sa vôbec nebráni priznať, že na rozdiel od Bitcoinu chce s bankami spolupracovať.

Existujú už tisíce kryptomien a popri nich žiaľ aj mnoho podvodných. Väčšina z nich nikdy nenájde svoje uplatnenie a zostanú len špekulatívnym aktívom. Najbližšie roky budú preto najmä súbojom niekoľko desiatok naozaj nádejných projektov, ktoré budú medzi sebou viesť tuhý boj o to, kto vytvorí nové štandardy digitálnej ekonomiky.

Ak je Bitcoin v súčasnosti vyzdvihovaný pre svoju veľkosť, robustnosť, nepriechodnosť a záruky decentralizácie, existujú kryptomeny, ktoré majú ambície v charaktere decentralizácie Bitcoin predbehnúť a popri tom vyriešiť jeho hlavnú slabinu, ktorá mu zatiaľ ponúka aj jeho najväčšiu výhodu. Je ňou ťažba (mining), s ktorou sú spojené vysoké náklady na elektrickú energiu a podľa niektorých štúdií aj negatívny vplyv na životné prostredie.

Vznikli preto kryptomeny, ktoré sa snažia zobrať si to najlepšie z Bitcoinu a dosiahnuť decentralizáciu ekologickejším a lacnejším spôsobom.

Ide o projekty, ktoré chcú využiť algoritmus Proof of Stake. Prejsť naň plánuje spomínané Ethereum a tiež napríklad kryptomena, na ktorej vývoji sa podieľa široká akademická obec. Jej názov je Cardano.

Vznikajú taktiež digitálne meny, ktoré kladú dôraz na to, aby boli ich transakcie čo najlacnejšie a popri tom extrémne rýchle, pričom ich decentralizácia nie je až na takej úrovni ako u Bitcoinuje Bitcoin. Tu môžeme zaradiť napríklad smart-kontraktové platformy Solana či Avalanche, ktoré sú lacné a rýchle, no z hľadiska decentralizácie o čosi menej decentralizované. možno zaradiť EOS či Tron.

Bitcoin v súčasnosti trpí aj problémami, ktoré súvisia so škálovateľnosťou jeho siete. Dôsledkom jeho robustnosti je, že transakcie trvajú dlhšie a sú nákladnejšie. Vznikli preto kryptomeny, ktoré stoja na rovnakej technológii, no s miernymi úpravami, ktoré z časti riešia tento problém.

Do tejto kategórie možno zaradiť Litecoin, ktorý je označovaný za “digitálne striebro”, pretože vznikol ako kópia Bitcoinu s určitými pozmenenými vlastnosťami, ktoré zabezpečujú rýchlejše transakcie a štvornásobne vyšší počet mincí. Alebo tu máme Bitcoin Cash, ktorý vznikol odštiepením sa od Bitcoinu (takzvaným hard-forkom) v roku 2017 s tým, že na rozdiel od Bitcoinu sa do jedného vyťaženého bloku Bitcoin Cash zmestí viac dát a tým pádom dokáže realizovať za rovnaký čas viac transakcií.

Rôzne projekty majú rôzne ambície. Či už však ide o decentralizovaný deflačný Bitcoin, alebo o na banky zamerané XRP, kryptomeny ponúkajú alternatívu a technologické inovácie, ktorú nemožno ignorovať. Aj tie najstaršie však existujú stále len niekoľko rokov a je preto logické, že ich cena trpí vysokou volatilitou.

Začnite bezpečne investovať do kryptomien už teraz.

Do čoho investovať?

Fumbi Index Portfólio – Nakúpte celý balík preverených kryptomien cez náš produkt Fumbi Index Portfólio a využite súčasný rast. S Fumbi Index Portfóliom nakúpite jedným vkladom viac ako 20 kryptomien a Vašu investíciu bude spravovať náš Fumbi Algoritmus, ktorý kopíruje rast celého trhu. Portfólio dosiahlo v roku 2023 celkové zhodnotenie vo výške až 122,75 %.

Pokročilé Portfóliá – V tomto produkte nájdete širokú ponuku (viac ako 60 top) nových a exotických kryptomien a nových portfólií, ktoré si môžete buď zostaviť sami, alebo využiť predpripravené šablóny od našich špecialistov.

Vo Fumbi môžete nakupovať a investovať už od sumy 50 €.

INVESTOVAŤ VO FUMBI